60-ročná žena prišla na pracovný pohovor na pozíciu programátorky: všetci sa jej začali smiať, až kým nezistili, kto v skutočnosti je 😱😱
V jednej z najväčších a najprestížnejších kancelárií v meste sa uvoľnila pozícia programátora. Projekt bol rozsiahly, medzinárodný, s výborným platom a možnosťami kariérneho rastu. Spoločnosť vyhlásila deň otvorených pohovorov. Zúčastniť sa mohol každý: od absolventov až po už pracujúcich odborníkov — najdôležitejšie boli vedomosti, ambície a vášeň pre profesiu.
Už od skorého rána sa na chodbe pred miestnosťou na pohovory zhromaždili mladí, sebavedomí uchádzači. Niektorí držali v rukách nové portfóliá, iní boli oblečení v dokonale vyžehlených oblekoch. Diskutovali o algoritmoch, prípadoch, predchádzajúcich projektoch a, samozrejme, snívali o úspechu.
A potom… sa objavila ona.
Žena vo veku približne šesťdesiat rokov, v prísnom čiernom kostýme, s upravenými bielymi vlasmi a koženým kufríkom. Pokojne prešla popri prekvapených pohľadoch a sadla si na koniec radu.
Najprv nastalo ticho. Potom šepot:
— „Vážne? Kto ju zamestná?“
— „Programátorka? V jej veku?“
— „To je vtip, nie?“
— „Či si vôbec pamätá, ako sa zapína počítač…“
Niektorí sa otvorene smiali, iní natáčali stories a ďalší si dovolili posmešné poznámky nahlas.
V tej chvíli si nikto nevedel predstaviť, kto táto staršia žena v skutočnosti je. Celý príbeh je v prvom komentári a zaujíma nás váš názor: má zmysel pracovať v takýchto oblastiach po 60. roku života? 👇👇
Ubehol čas. Začala prvá časť pohovoru — skupinová. Všetci uchádzači boli pozvaní do priestrannej miestnosti. Už tam čakali zástupcovia HR oddelenia a žena v čiernom kostýme… tá istá žena.
Jeden z kandidátov to nevydržal:
— „Prepáčte, bude sa ona tiež zúčastňovať pohovoru? Je to predsa technická pozícia, nie spoločenský klub…“
V tom momente sa jedna z HR manažérok postavila a pokojne povedala:
— „Dobrý deň. Som vedúca personálneho oddelenia. A toto je moja asistentka. Nie je len kandidátka, je súčasťou dnešného testu. Naša spoločnosť si cení profesionalitu, ale predovšetkým ľudskosť. Dnes sme pozorne sledovali, ako ste sa správali na chodbe a ako ste reagovali na človeka, ktorý ‘nezapadal’ do vašich očakávaní.“
Pauza.
— „A viete čo? Ak nedokážete rešpektovať človeka, ktorý je od vás odlišný — vekom, vzhľadom alebo skúsenosťami — nebudete schopní pracovať v tíme, kde sú dôležité porozumenie, rešpekt a tolerancia. Pretože my nevytvárame len IT produkty. My vytvárame kultúru.“
Ticho. Nepríjemné. Ohlušujúce.
Z celej skupiny postúpili ďalej len traja. Tí, ktorí pozdravili staršiu ženu, ponúkli jej miesto a neurobili žiadne urážlivé poznámky.
Ostatní odišli so sklonenými hlavami, prvýkrát si uvedomujúc, že skutočný test sa nezačal prvou otázkou — ale prvým pohľadom na chodbe.
