Po smrti mladej kráľovnej sa celý palác ponoril do smútku a jej telo, ozdobené zlatými šperkami, bolo ponechané v chráme až do úsvitu pod ochranou najlepších bojovníkov kráľovstva… ale ráno, keď kňazi otvorili brány chrámu, čakala ich vo vnútri skutočná hrôza 😨
To, čo sa v ten noc v chráme stalo, zostáva záhadou 😳
Po smrti mladej kráľovnej sa celý obrovský palác ponoril do hlbokého smútku. Dlhé chodby, kde ešte deň predtým znela hudba a smiech, boli teraz zaplnené ťažkým tichom. Služobníctvo sa pohybovalo takmer bez hluku, ľudia sa vyhýbali očnému kontaktu a popri stenách horeli stovky fakieľ, ktoré napĺňali palác vôňou oleja a dymu.
Obyvatelia kráľovstva verili, že duša panovníka neopúšťa svet živých hneď po smrti. Podľa starobylej tradície malo telo kráľovnej zostať jednu noc v posvätnom chráme, aby bohovia rozhodli o jej osude v posmrtnom svete. Až do úsvitu nikto nesmel rušiť pokoj zosnulej.
Mladá kráľovná bola oblečená do nádherných červených šiat zdobených zlatom a perlami. Na hlavu jej bola položená ťažká koruna a na krk starodávny dynastický náhrdelník, odovzdávaný po generácie. Jej tvár pôsobila pokojne, akoby len spala.
Neskoro večer bolo telo prenesené do hlavného chrámu paláca.
Bola to obrovská kamenná sieň s vysokými stĺpmi, sochami bohov a dlhým chodbovým priestorom miznúcim v tme.
Pozdĺž stien boli rozostavení najlepší bojovníci kráľovstva.
Vysokí ozbrojení muži v zlatých brneniach stáli nehybne pri stĺpoch s kopijami a mečmi. Aj nepriatelia kráľovstva sa týchto mužov báli, pretože každý z nich bol osobne vybraný na ochranu panovníkov paláca.
Predtým, než boli dvere zatvorené, najvyšší kňaz sa ešte raz pozrel na bojovníkov a pokojne povedal:
— Čokoľvek v túto noc budete počuť, dvere sa nesmú otvoriť.
Ťažké kamenné dvere sa zavreli a chrám sa ponoril do úplnej tmy a ticha.
Neskôr niektorí sluhovia prisahali, že v noci počuli zvnútra zvláštne zvuky. Nikto sa však neodvážil vstúpiť.
Keď prišlo ráno, pred chrámom sa zhromaždili kňazi, sluhovia, palácová stráž aj samotný vládca. Najvyšší kňaz prikázal otvoriť dvere na posledný obrad rozlúčky.
Ale už po niekoľkých sekundách sa chrám naplnil výkrikmi hrôzy. Vo vnútri ich čakala… 😳 Pokračovanie tohto príbehu je v prvom komentári 👇
Kráľovná stále ležala v strede siene so zatvorenými očami a pokojnou tvárou. Jej zlaté šperky sa leskli vo svetle fakieľ, akoby sa počas noci nič nestalo.
Ale všetci bojovníci, ktorí mali chrám strážiť, už neboli nažive.
Niektorí ležali pri stĺpoch, iní priamo pri dverách so zbraňami v rukách. Na ich telách neboli žiadne rany, krv ani známky boja. Vyzeralo to, akoby ich smrť zasiahla všetkých naraz.
V paláci sa okamžite začali šíriť šepoty o kliatbe.
Niektorí boli presvedčení, že bohovia si vzali strážcov spolu s kráľovnou, aby nebola sama v posmrtnom svete. Iní tvrdili, že kňazi ich zámerne odsúdili na smrť ako súčasť starobylého tajného rituálu.
No o mnoho rokov neskôr sa objavili úplne iné teórie.
Niektorí vedci sa domnievali, že v tej noci v uzavretom chráme jednoducho došiel kyslík. Obrovská sieň bola takmer nevetraná, fakle horeli až do rána a ťažké dvere boli pevne uzavreté. Je možné, že si bojovníci ani neuvedomili, že sa začínajú dusiť.
Len jeden detail dodnes ľudí desí najviac.
Prečo sa ani jeden z ozbrojených mužov nepokúsil otvoriť dvere a zachrániť sa?
A čo sa v chráme naozaj stalo, sa už nikdy nikto nedozvie.
Všetky udalosti tohto príbehu nie sú historickým faktom. Ide iba o výtvor fantázie a umeleckú fikciu.
