„Odchádzam k mladej a krásnej, a ty pre mňa už nie si nikto,“ vyhlásil manžel pri sviatočnom stole, snažiac sa ponížiť svoju manželku pred všetkými príbuznými; odpoveď manželky všetkých zničila 😨😱
Viktor bol presvedčený, že tento večer bude začiatkom jeho nového života.
Sedel pri stole ako pán, s pohárom v ruke a sebavedomým úsmevom. Vedľa neho sedeli jeho matka a sestra. Matka sa na syna pozerala s hrdosťou, akoby bol hrdina, a sestra občas kontrolovala telefón, tváriac sa, že je jej to jedno, ale v skutočnosti sledovala každý jeho pohyb.
V Viktorovej vrecku bol telefón. Boli tam správy od inej ženy — mladej, drznej, ktorá mu sľubovala „skutočné city“. V mysli sa už rozlúčil so svojou manželkou. Vymazal ju zo svojho života.
Manželka stála pri okne. Nesadla si.
V byte bolo cítiť pečenú kačicu a ťažké parfumy svokry. Vzduch bol hustý, lepkavý, ako pred búrkou. Manželka cítila, ako sa jej všetko zviera vo vnútri, ale tvár zostávala pokojná. Už dávno pochopila: tento večer je predstavenie.
Viktor sa smial nahlas a teatrálne. Pil drahý whisky a rozprával ten istý príbeh, ktorý manželka počula desiatky ráz. Potom udrel dlaňou do stola a povedal:
—No čo tam stojíš? Nalej víno.
Pozrel na matku a urobil očko. Tá okamžite vydýchla, predstierajúc súcit:
—Môj biedny chlapče… Ako len unášaš všetko na svojich pleciach.
Sestra sa zasmiala a urobila si selfie s pozadím stola.
Viktor vstal. Upravil si sako. Zaklopal vidličkou po pohári. Všetci stíchli.
Začal hovoriť jemným, takmer sladkým hlasom. Povedal, aké darčeky kúpil matke a sestre. Pripomenul, kto je živiteľ, kto platí, kto rozhoduje.
Potom sa pozrel na manželku. Jeho pohľad bol chladný. Cudzí.
—Už takto ďalej nemôžem, — povedal. — Som unavený. Podávam žiadosť o rozvod.
Urobil pauzu a dodal, akoby si užíval moment:
—Mám inú. Mladú. Živú. Čoskoro odlietame na Bali. Moji blízki schvaľujú moju voľbu. Ty pre mňa už nie si nikto.
Ticho bolo ohlušujúce. Bolo počuť bzučanie chladničky.
—Byt ti nechám, ak chceš, — povedal Viktor, akoby robil veľkú láskavosť.
Manželka ticho pristúpila k stolu. Nalała si šampanské. Napila sa a začala hovoriť. Jej odpoveď zničila všetkých v dome 😱😨
—Výborne, — povedala.
Viktor bol dokonca zaskočený. Matka si odľahčene vydýchla.
—Tak sa zbavím aj nepotrebného, — pokračovala manželka rovnakým, pokojný hlasom. — Dom je môj. Auto tiež moje.
Pozrela sa priamo na Viktora.
—A biznis, ak si náhodou zabudol, je tiež na moje meno. Ty sám si všetko prepísal na mňa, aby sa daňový úrad nemiešal. Pamätáš?
Sestra prudko zdvihla hlavu. Svokra zbledla.
—Takže teraz, — pokračovala, — nemáš nič.
V miestnosti bolo tak ticho, že bolo počuť tikot hodín.
Manželka pristúpila k dverám.
—A teraz všetci von z môjho domu. Hneď teraz.
—Si bláznivá?! — vyskočil Viktor.
Ona otvorila dvere doširoka.
—Máte presne dve minúty. Potom zavolám políciu.
Svokra zakričala, sestra sa vrhla zbierať svoje veci. Manželka brala bundy, kabáty, tašky a hádzala ich do chodby.
—Rýchlejšie. — hlas bol chladný. — Tu už nie ste nikto.
Viktora vytlačili posledného. Dvere sa zabuchli. Zámok cvakol.
